Choď na obsah Choď na menu
 


Tretia časť..

19. 9. 2008

Za kulisami svetového diania

Priatelia, čo som doteraz povedal, sú pozorovania, ktoré sú očividné. Lenže ako je vôbec možné, že takáto “geografia duševna” funguje? Čo je za tým? Dozerá snáď niekto na to, aby sa duše s určitým duševným založením rodili na určitých miestach na Zemi a duše s iným založením na iných miestach? Ako to, že svetonázorové, kultúrne a politické prúdy, ktoré prichádzajú zo Západu, majú určitú spoločnú charakteristiku a tie z Východu zase svoju? Organizuje to niekto? Deje sa to samo od seba, náhodou? Čo stojí za svetovým politickým dianím? Ľudia sa vo vzťahu k tejto otázke delia zhruba povedané na štyri skupiny. Prvú skupiny tvoria tí, ktorých životnou náplňou je len pracovať a po práci sa rozptýliť nejakou osobnou záľubou. Širšie spoločensko- politické súvislosti ich nezaujímajú. Necítia za ne žiadnu spoluzodpovednosť. Horeuvedenú otázku si teda vôbec nekladú. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí sa zaujímajú o politiku a verejný život. Sledujú svetové a vnútropolitické dianie v novinách, rozhlase a televízii. Títo ľudia veria, že to, čo im je predkladané v masmédiách, je skutočné v tom zmysle, že v týchto televíznych debatách sa naozaj rozhoduje o svetovom dianí. Na to sa potom rozčuľujú a debatujú, že ten alebo onen politik mal namiesto niečoho urobiť niečo iné atď. A to im stačí. Tretiu, už oveľa menšiu skupinu, tvoria tí, ktorí “rozmýšľajú ďalej”. Ak totiž rozmýšľate ďalej, veľmi skoro prídete na to, že verzia, ktorá je nám predkladaná v masmédiách, obsahuje príliš veľa príliš šážnych nezrovnalostí. Ako to, že napríklad počas Nežnej revolúcie najvyšší štátni predstavitelia ako Miloš Jakeš a ani politbiro ÚV KSČ do poslednej chvíle netušili, odkiaľ fúka vietor a čo sa ide diať? Tak kto potom vlastne riadil tento štát, keď to neboli oni? Ako to, že KGB spolupracovalo s CIA na prevrate vo Východnej Európe? Tak bojovali skutočne jedna proti druhej alebo nie? Aký majú vlastne cieľ? Alebo držali spolu celkom od začiatku? Ako to, že Lenin bol pripravovaný na svoju úlohu vo Švajčiarsku a v Taliansku a potom pod osobitnou ochranou kancelára Luddendorfa ho v zapečatenom vagóne dopravili cez celé Nemecko do Petrohradu, aby tam organizoval revolúciu? Bola snáď VOSR len pokus o oslabenie ruského protivníka v 1. svetovej vojne, ktorý sa západným mocnostiam vymkol z rúk a vznikol z toho komunizmus? Komunizmus predsa nevznikol náhodou. Lenin uskutočnil to, na čom 80 rokov pred ním cieľavedome pracovali Marx a Engels. Znamená to, že  marxizmus vznikol v Marxovej hlave? Nie! Marx bol členom tajného rádu tzv. iluminátov. Zachoval sa dokument toho rádu z roku 1750, v ktorom sú počínajúc zospoločenštením výrobných prostriedkov obsiahnuté všetky nosné idey programového vyhlásenia komunistickej strany. Keď Marx s Engelsom v roku 1848 vydali Manifest komunistickej strany, boli len tými, ktorí to (po dopracovaní detailov) ako prví prezentovali verejne. Teda komunizmus existoval už pred rokom 1848, ale len vo forme ezoterickej doktríny. Vidíte to? Tu sme teraz v tom bode, kde sa nám celkom zreteľne pred očami začína prelínať svet ezoteriky a svet politiky. Aj Hitlerova Tretia ríša mala ezoterické pozadie. Spojili sa v nej tibetské okultné bratstvá čiernej ruky s tajnými spoločnosťami Západu. (Hákový kríž je svastika, tibetský symbol šťastia, len obrátený: svastika je ľavotočivá, hákový kríž pravotočivý.) Je všeobecne známe, že Hitler mal extatické videnia, že bol pri svojich sugestívnych prejavoch k masám v akomsi druhu tranzu, že sa pri svojich vojenských ťaženiach snažil spoliehať na “prozreteľnosť”a na magické sily. SS, ktoré bolo tepnou nacistickej mašinérie, bolo organizované ako kňazská hierarchia. Hlavným stanom SS bol tzv. hrad Grálu v Nemecku pri Paderborne. V tomto hrade bola napríklad kruhová rotunda, ktorú dal postaviť Himmler. V jej akustickom strede horel oheň a dookola bolo 12 kamenných lavíc, na ktorých spoločne meditovali dvanásti najvyšší hodnostári- kňazi SS, aby nadviazali spojenie s “nordickým duchom”. Presne ako dvanásť rytierov okrúhleho stola kráľa Artuša alebo dvanásť apoštolov. Kto má teda dosť odvahy, aby sa dostal na túto tretiu rovinu, odhalí sa mu ďalší, celkom nový svet. Príde na to, že všetko, čo sa robí, má v skutočnosti ešte nejaký úplne iný význam, než len ten, o ktorom sa hovorí. Takíto ľudia potom rozprávajú o tom, že sú to tajné bratstvá, slobodomurárske lóže, spravodajské služby, kapitálové skupiny, židovstvo, Bilderbergovci, Rockefellerovci a pod., ktorí stoja v pozadí a odtiaľ vraj ťahajú nitky. V poriadku. Lenže čo by vlastne malo byť definitívnym cieľom týchto neviditeľných bratstiev a sprisahaní? Obyčajne sa predpokladá, že je to egoistická túžba po moci, úsilie o svetovládu a pod. Kto však sleduje svetové dianie do hĺbky, musí si uvedomiť, že určité prípravy na politické a myšlienkové prevraty, rôzne politické incidenty vyzerajúce ako náhody, príprava kádrov - že to všetko sa odohráva akoby cieľavedome nielen roky a desaťročia, ale stáročia vopred! A ja sa teraz pýtam: Ktorá skupina ľudí-egoistov by prosím vás dnes pracovala na príprave nejakého plánu, ktorý sa má uskutočniť až o 50 alebo 500 rokov? Komu záleží na tom, čo sa uskutoční sto alebo dvesto rokov po jeho smrti? Páni, nitky svetového diania vedú v skutočnosti ešte oveľa, oveľa ďalej za tajné služby a bratstvá - ďaleko za hranice viditeľného pozemského sveta. Tam sa zbiehajú v rukách tých, ktorí poznajú celý Plán a ktorých môžeme preto nazvať skutočnými kniežatami. To sú tí, pre ktorých tisíc rokov je ako jeden deň a preto nedbajú plánovať aj na tisícročia dopredu! Ani politici, ani slobodomurári, ani Židia a ani žiadne tajné či verejné lóže na zemi nepoznajú Posledný účel; sú to iba nižšie figúry na šachovnici, ktoré vykonávajú krátkodobé úlohy bez poznania globálnej taktiky. No nie aby ste si teraz mysleli, keď hovoríme o tom, že svetové dianie je riadené, že ľudia sú riadení bezmocne ako bábky. Každý človek má slobodnú vôľu, každý sa rozhoduje sám. Ale! Ľudské rozhodovanie je slobodné v skutočnosti len vtedy, keď vychádza z hlbokého a širokého poznania súvislostí a dokáže byť neovplyvnené starosťou o hmotnú existenciu a telesné vášne. Ľudia sa však rozhodujú práve z nevedomosti, strachu a zištnosti. To je to slabé miesto, prostredníctvom ktorého nás démonické inteligencie stále môžu ovládať s naším vlastným súhlasom: prostredníctvom našich slabostí! Pravdaže každý taký človek, ktorý niekde slúži zlu - a to sme v rozdielnej miere skoro všetci - má nejaké dôvody na to, čo robí: jedni to robia za peniaze; druhí sa nechajú zastrašiť hrozbou vydierania; a tretí z nadšeného idealizmu, lebo veria, že to alebo ono je správne. Ani jeden z nich si však neuvedomuje, že jeho drobný čin je súčasťou nejakého širšieho úmyslu. Keď sa budeme pokúšať zmeniť svet len nejakou vonkajšou činnosťou, nejakým politikárčením, zakladaním klubov alebo sprisahaneckých organizácií, vyplytváme len energiu na nič. O tom sa presvedčilo už dosť z nás. Lebo ten, ktorý hrá proti nám, je tou najvychytralejšou bytosťou vo vesmíre a má spočítané všetko na viac ťahov dopredu, ako si myslíme. Bolo by to len zbytočné premiestňovanie predmetov na fyzickej rovine. Keď však prestaneme pobehovať a organizovať a začneme vykonávať skutočnú - duchovnú prácu, keď dokážeme niečo v sebe zaprieť a zmeniť od základu, keď sa náš poznávací, citový a morálny obzor obohatí o nejakú úplne novú kvalitu, vtedy uvádzame do pohybu príslušné hierarchické bytosti vo vyšších svetoch a meníme nielen svoju osobnú, ale aj národnú karmu, zapríčiňujeme čosi, z čoho potom aj všetky tajné služby a lóže musia vychádzať ako z čohosi daného, s čím musia počítať ako s danosťou, čomu sa musia podriadiť. Pád komunizmu sa napríklad neodohral len kvôli tomu, že ľudia štrngali kľúčami - lebo takých by ešte pred niekoľkými desaťročiami boli jednoducho popravili ako vlastizradcov - ale vďaka zmenenej neviditeľnej klíme, ktorá toto štrnganie umožnila, ktorá sa utvorila z obetí všetkých tých, čo sedemdesiat rokov prelievali svoju drahocennú krv za Pravdu a prinútili tak temné mocnosti v nefyzickom svete k ústupu. V CIA je napríklad zložka, ktorá priamo čerpá informácie od tzv. mimozemšťanov. Lenže tí chlapci tam v skutočnosti nevedia, či sú to naozaj mimozemštania alebo kto vlastne. Ich zaujíma len pragmatický, krátkozraký úžitok, ktorý z toho majú. V Indii existovala fanatická sekta, tzv. thugovia, škrtiči. Vyberali si podľa určitých znakov obete, ktoré potom rituálne vraždili na počesť bohyne Kali. Verzia pre ľudí, ktorí rozmýšľajú len do druhej roviny, je tá, že to boli jednoducho fanatici, blázni. Áno, tí, čo vraždy vykonávali, tí áno. Ale páni, to nie je všetko! Lebo tí, čo tú sektu založili a iniciovali, veľmi dobre vedeli, čo robia! Ak totiž človek zomrie predčasne, zostáva mu určitá rezerva éterických síl, ktoré mu umožňujú zotrvať v éterickej sfére na Zemi asi tak dlho, ako by bol na Zemi zostal, keby bol žil. A tento nadbytok éterických síl sa potom dá využiť na to, aby sa “duše zomrelých” zjavovali jasnovidcom a médiám v rôznych špiritistických krúžkoch a bratstvách po celej zemi. A do týchto bratstiev a k týmto jasnovidcom sa zase chodia radiť ľudia, medzi nimi aj vysokopostavení prominenti. A tí si potom myslia, že dostávajú správy z nejakého “vyššieho” sveta. Priatelia, ak sa vám niekedy zdá, že sa niečo deje len tak, náhodou, bezo zmyslu, tak si môžete byť istí, že je to tým, že ste niečo nepochopili. To si pokojne môžete zapamätať ako pravidlo. Kto sa teda usiluje vyletieť na krídlach svojho ducha ešte ďalej a povznesie sa nad každú zištnosť a jednostranné vnímanie sveta, tomu sa pred očami odhalí štvrtá, tentokrát už pozemsky neviditeľná rovina. Uvidí, že pyramída svetového diania pokračuje za hranicami viditeľného sveta celou hierarchiou duchovných bytostí, ktoré si tu na Zemi prostredníctvom svojich pomocníkov budujú sféry svojho vplyvu, opevnenia a bašty jedna proti druhej. A bude sa mu odhaľovať aj stále hlbší zmysel celej tejto záhadnej a komplikovanej šachovej hry. Vážení, to, čo je dnes predmetom rokovaní politikov a vojenských stratégov, to bolo včera len diskusnou témou v elitných krúžkoch intelektuálov, predmetom záujmu informačných služieb alebo učením nejakého tajného spoločenstva; a to bolo predvčerom inšpirované z neviditeľna na to  vybraným, vhodným osobám. Osvetlime si tento proces ešte raz, ako sa odohrával v dejinách, tentoraz v opačnom postupe - od ducha k hmote; aby sme pochopili pôvod spomínanej polarizácie medzi Východom a Západom. Kto riadil svetové dianie v časoch pred Atlantskou katastrofou? V tom čase boli ľudia jasnovidní a videli bytosti, ktoré my nevidíme. Uctievali ich a poslúchali ako bohov a polobohov. Tieto bytosti sa zjavovali v tzv. orákulách. Orákulí bolo viacero. A medzi nimi tu boli dve mocné bytosti, z ktorých jedna pôsobila od Východu a budovala si svoje bašty na území Lemurie, v priestore dnešného Indického oceánu. Neskôr začala pôsobiť od Západu druhá, ktorá si budovala svoje bašty naproti v oblasti Atlantického oceánu, v Atlantíde. Éterické siločiary tejto bytosti pôsobili zo stredu Zeme a zo Západu. A astrálne siločiary tej prvej prúdili zhora a z Východu. Tak sa ľudia, ktorí prichádzali na zem, museli inkarnovať tak, že tí, ktorí mali silnejšie rozvinutú éterickú, dennú polovicu svojej bytosti, sa museli inkarnovať viac na západe; a tí, čo mali silnejšiu astrálnu, čiže nočnú polovicu, zase na východe. Čo sa však stalo po páde Atlantídy? Jasnovidné sily ľudstva začali ustupovať. Už nie všetci mohli vidieť všetky bytosti tak, ako dovtedy, ale len niektorí. V prvom poatlantskom období, v Protoindii, to boli rišiovia, čiže žreci, ktorí videli. Títo boli bezprostrední zákonodarci celého spoločenstva. Za čias starej Perzie to boli mágovia, v Egypte potom už celá hierarchia kňazov. V tom čase už aj samotní kňazi začali strácať svoje jasnovidné schopnosti a tak vymýšľali stále zložitejšie spôsoby, ako by im božstvá mohli dať svoju vôľu najavo aspoň nepriamo, napr. prostredníctvom zvierat - veštili z letu vtákov alebo zvieracích vnútorností; pretože zvieratá síce nemajú intelekt, ale sú jasnovidné, takže môžu slúžiť ako médiá. Obľúbenou divinačnou technikou našich slovanských predkov napríklad bolo, že pred vstupom do vojny a pri iných dôležitých rozhodnutiach nechali zvlášť na to vychovávaného bieleho žrebca prekročiť kopiju zabodnutú do zeme, a rozhodli sa podľa toho, či ju prekročil pravou alebo ľavou nohou. Takto sa ony vyššie bytosti, keď sa stali neviditeľné, na začiatku árijskej epochy stiahli do úzadia - a popred nich sa postavila hierarchia kňazov, veštcov a obetníkov, ktorí zo svojich chrámov, veštiarní a obetných miest riadili chod spoločnosti. Okolo každej z týchto bytostí, každého božstva, sa utvorila samostatná kňazská línia, ktorá bola pozemsky viditeľnými ústami a výkonným orgánom tejto bytosti na zemi. A tak na konci tretej poatlantskej epochy tu vidíme dve veľké skupiny mystérií: Na Východe v Grécku a v Egypte tzv. mystériá ducha alebo svetla a na Západe keltské mystériá zeme. Tie prvé mystériá boli inšpirované zhora, z hviezd; tie druhé zdola, zo zeme. V Egypte a Chaldejsku sa život riadil podľa obehu nebeských telies; práce sa začínali a končili, keď nejaká hviezda vychádzala alebo zapadala za obzor. Naproti tomu rytmus keltských sviatkov (Imbolc, Beltane, Lughnasadh, Samhain) bol celkom zviazaný s ročným cyklom zeme a so všetkým, čo zo zeme vyrastá. Obrady sa konali napríklad v čase žatvy alebo v čase zberu nejakej plodiny či kvetov. V tom čase sa oddelila aj svetská a cirkevná moc, ktoré boli dovtedy spojené. Faraón bol ešte najvyšším duchovným aj svetským vládcom. Na začiatku štvrtej poatlantskej epochy kňazi odovzdali žezlo svetským panovníkom, cisárom a kráľom; neprestávali však pôsobiť z úzadia, ako poradcovia a inštruktori, cirkevní otcovia a svätí muži, zo svojich kláštorov a pustovní. Svetská moc vytvorila niečo ako ďalšiu, tretiu vonkajšiu clonu, kulisu, ale kňazstvo, rozličné bratstvá, slobodní murári atď. stále udržiavali spojenie s pôvodnými mystériami staroveku. Na prelome štvrtej a piatej poatlantskej epochy potom vidíme dve spoločenské sily, ktoré sa dostali do konfliktu: šľachtu a buržoáziu. Šľachta je potomkom pôvodných mystérií ducha a buržoázia padlou podobou pôvodných mystérií zeme. Šľachta odvodzovala svoj pôvod od veľkých osobností, mýtických zasvätencov, ak nie rovno od bohov a zakladala si hlavne na tradícii, na idei. Šľachtic mohol byť aj chudobný, a stále bol šľachtic, z titulu svojho pôvodu. Šľachta sa udržala najdlhšie na východe. Buržoázia vznikla na západe a odvodzovala svoj pôvod od toho, kto má koľko majetku, od toho, koľko obilia má v sýpke, koľko zlata, striebra a rozličných nerastov vyťažených zo zeme má v pokladnici. Buržujom sa mohol stať hocikto, bez ohľadu na svoj pôvod, ale iba vtedy, ak mal peniaze. Pochopiť západný svet znamená pochopiť hospodársky život; pochopiť východný svet znamená pochopiť ideológiu. Medzi týmito dvoma tábormi nastal konflikt o moc a šľachta musela v západných krajinách odovzdať svoje dedičné právo vládnuť do rúk buržoáznych parlamentov a politických strán. Proti tomuto víťazstvu buržoázie sa zase na východe, na pôde cárskeho Ruska, zdvihla mohutná protivlna, ktorá nechcela, aby bol svet utváraný na princípe “kto má peniaze, má pravdu” ale na princípe ideologickom. Tak sa tu ocitli v 20. storočí kapitalistický a komunistický tábor, západný a východný blok, v “nezmieriteľnom protiklade”. Ako vyberali svoje kádre kapitalisti? Na princípe majetku a na princípe odbornosti, čiže schopnosti majetok vytvárať. Študovať môže len ten, kto má na to peniaze; vedúce miesto dostane vtedy, ak je dobrý odborník, ak je schopný a jeho činnosť prakticky vynáša; bez ohľadu na to, v čo verí, či je neveriaci alebo či vyznáva niečo nemorálne. A ako vyberali svoje kádre komunisti? Na to, aby niekto mohol študovať, nepotreboval peniaze, ale musel mať ten správny pôvod. Aby sa dostal na vedúce miesto, nemusel byť odborník, mohol byť aj neschopný, hlavne že bol verný strane, verný idei. Právo na život majú v kapitalizme len tí, čo majú peniaze. V komunizme ho mali len tí, čo boli na správnej strane. Páni a dámy! Tie bytosti, ktoré pôsobili v časoch Lemurie a Atlantídy, neprestali pôsobiť len zato, že sú neviditeľné! Oni pôsobia dodnes nezmeneným spôsobom, len ich pôsobenie sa v každej kultúrno- historickej epoche metamorfovalo, a postupne zastieralo, lebo sa zaodialo viacerými vrstvami akýchsi vonkajších plášťov či kulís, tvorených rozličnými hnutiami a inštitúciami. V dnešnej dobe jedným z nástrojov tej bytosti, ktorá pôsobí zo stredu zeme a zo Západu, je spravodajská služba Spojených štátov amerických - CIA. A jedným zo súčasných nástrojov tej bytosti, ktorá pôsobí zhora a od Východu, je ruská spravodajská služba, čiže KGB. Dnes hovoríme, že protiklad medzi kapitalizmom a komunizmom je prekonaný. Lenže čo to vidíme? Čo hovoril Michal Kováč v televízii? Hovoril o “beznádejnej polarizácii mocensko-politických záujmov, ktorú už pravdepodobne nemôže prekonať žiadna politická iniciatíva”. Apeloval na “inteligenciu, ktorá by pre svoju blízkosť k duchovným hodnotám snáď dokázala pomôcť vymaniť sa z čiernobielych politických siločiar a obnoviť životné procesy v krajine skôr, ako sa zosunie na okraj priepasti.” Zdôrazňoval, že “to, čo Slovensko najviac potrebuje, je nekonfrontačná atmosféra a návrhy, ktoré sú dostatočne nadstranícke, neviažu sa len k jednému politickému táboru, a dokážu prekonať súčasnú politickú rivalizáciu.” Dámy a páni, medzi čím a čím je to tá konfrontácia? No predsa medzi koalíciou a opozíciou. Akou opozíciou? Opozícia je tá, ktorá sa nás snaží integrovať do Západnej Európy na hospodárskej báze. A akou koalíciou? Koalícia je tá, ktorá k integrácii do Západnej Európy pristupuje laxnejšie a snaží sa aspoň udržať rovnováhu utužením spojníc s Východnou Európou na báze idey národnosti a slovanstva. Ako argumentuje opozícia? Viac racionálne, odvoláva sa na zdravý rozum a podobne. A koalícia? O niečo viac emocionálne. Na stretnutiach sa spoločne spieva, recitujú básne, spomína minulosť. Aký je kádrový princíp opozície? Je to odbornosť bez ohľadu na ideologický profil; podmienka je len to, že sa bez reptania zapojí do výrobno-hospodárskej a finančnej mašinérie. A aký je kádrový princíp koalície? Ideologický: prvoradé je to, aby dotyčný bol proslovenský, pronárodný, nie protinárodný. A tento rozkol medzi kozmopolitným a národným táborom sa vyhrotil v konflikte medzi prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorého sme boli v poslednom čase svedkami. Hovorili sme o tom, že zo Západu a z Východu pôsobia dve protichodné centrály duševne-duchovných síl. Rozumejte mi však dobre. Nejde nám tu teraz o to, že by jedna z tých dvoch bytostí, tá západná alebo tá východná, mala byť tá zlá a tá druhá tá dobrá; alebo že by obe mali byť zlé. Pôsobenie oboch sa v konečnom dôsledku obráti na dobré; oni nemôžu pôsobiť inak, ako pôsobia. Zlé je, že človek, ktorý je povolaný na to, aby medzi nimi zjednal harmóniu, ich nepozná, a necháva sa nimi doslova “vláčiť ako v bezvedomí”, namiesto toho, aby ich vedome usmerňoval do správnych koľají a zužitkoval, premenil na dobré. Západ totiž stále hovorí o slobode, ale o slobode v hospodárskej, materiálnej oblasti, čo je nezmysel. A Východ hlása bratstvo, ale bratstvo v ideovej, duchovnej oblasti, čo je tiež nezmysel. Sloboda je totiž pojem, ktorý prináleží výlučne duchovnej oblasti, slobodný môže byť duch, nie telo. Sloboda vo fyzickej oblasti nič neznamená, leda svojvôľu alebo právo silnejšieho. Ak sa hovorí o slobode vo sfére výroby a rozdeľovania, konkrétna podoba toho je nakoniec len to, že jeden má “slobodu”ozbíjať toho druhého o peniaze. Práve toho sme teraz všade svedkami. Tu by bol namieste princíp bratstva. Ale hovoriť o bratstve v oblasti ducha by bol zase obrovský omyl, lebo ľudia sa svojím duchovným jasom a pôvodom líšia ako hviezdy na nebi a snažiť sa hádzať ľudí po duchovnej stránke do jedného vreca by znamenalo hodiť Hitlera do jedného vreca so svätým Františkom, Einsteina s učiteľom fyziky na ZŠ; znamenalo by to “zglajchšaltovanie” a umŕtvenie duchovného života a tvorby. Nejde tu teda o to, že by jeden z dvoch - hospodársky alebo duchovný život - mal prísť skrátka, že by človek mal ignorovať duchovný svet alebo sa odťahovať od pozemského - ale o to, aby oboje pôsobilo na svojom mieste, teda tam, kde má, a neprekračovalo svoje kompetencie tam, kde nemá, lebo vtedy, keď nejaké dobro pôsobí na mieste, kam nepatrí, stáva sa zlom. Tak ako človek má ducha, dušu a telo, tak aj spoločenský organizmus má ducha, dušu a telo. Telo spoločnosti je výrobná sféra; dušou sú napríklad právne, politické a informačné inštitúcie; a duchom hodnotový systém, kultúra, morálka, náboženstvo a tvorivá zložka umenia a vedy. V prvej z týchto oblastí sa má uplatňovať bratstvo, v druhej rovnosť a v tretej sloboda. V oblasti materiálneho zabezpečenia má vládnuť bratstvo, pred zákonom rovnosť a v oblasti duchovnej tvorby sloboda.12 Keď sa tieto pojmy a oblasti pletú, keď sa slobodarovnosť- bratstvo abstraktne proklamujú, ale konkrétne aplikujú v oblastiach, kde nepatria, vrhá to spoločnosť do zmätku. Keď sa napríklad pokúšate uplatňovať rovnosť v oblasti majetkovej, vzniká z toho rovnostárstvo; a v oblasti ducha vyúsťuje do myšlienkovej neslobody. Všade, kde naopak výrobná sféra zasahuje do oblasti duše, vzniká z toho korupcia. Priemyslový, bankový ani iný kapitál nemá čo zasahovať do zákonodarstva alebo do šírenia informácií. Pri tvorbe zákonov a v justícii nemožno pokukovať jedným okom na to, čo si želá kapitál, ani odstupňovávať rozsah ich platnosti a dodržiavania pre niektoré vrstvy, ktoré majú dosť peňazí, aby sa zo zákonov “vykúpili”. Zákon má do činenia výlučne s princípom Spravodlivosti, nie s tým, kto má koľko peňazí. Keď napríklad nejaká inštitúcia hodlá trvale poškodzovať prírodné prostredie, nemôže sa to riešiť tým, že sa jej vymeria ročná pokuta, ktorá sa potom zase zaúčtuje len obyvateľom do daní alebo do predajnej ceny  výrobkov - ale len tým, že sa bude dôsledne požadovať nepoškodzovanie a uvedenie prostredia do pôvodného stavu. Ani bankoví úradníci, len z toho titulu, že pracujú na vedúcich miestach v banke, v žiadnom prípade nemôžu rozhodovať o tom, čo sa bude publikovať a čo nie, ktoré periodiká a televízne programy sa budú financovať prostredníctvom reklám, pôžičiek, dotácií a ktoré sa nechajú zaniknúť, lebo informácia má do činenia výlučne s princípom pravdy a pravda nemá nič spoločné s tým, kto na ňu má a kto nemá peniaze! Aj keď sa peňažná alebo politická sféra snažia zasahovať do oblasti duchovnej tvorby, táto začína upadať a odumierať. Keď sa napríklad umenie má riadiť podľa komerčného efektu, tak veľmi rýchlo poprie svoj vlastný zmysel: povznášať masy z priemernosti a nízkosti. Stráca na kvalite a stáva sa dekadentné. Podobný úpadok nastáva aj vo vede, keď sa za hlavný zmysel bádania po tajomstvách vesmíru pokladá len čím rýchlejšia komercionalizácia vo výrobe. Napokon keď sa do slobodnej duchovnej tvorby mieša politická sféra, ako to bolo za socializmu, keď nie len robotnícka trieda, ale aj umenie, hudba, matematika alebo fyzika museli byť “triedne”, je slobodný duch zase brzdený. Veda a umenie majú do činenia výlučne s princípom Pravdy a Krásna a s ničím iným! Vážené dámy a vážení páni! Kým nebudeme duchovnými individualitami, každý s vlastným, samostatným zmyslom pre Pravdu, Krásno a Dobro, budeme stále len bábkami na nitkách raz jednej, raz druhej strany! Stredná Európa má svoje vlastné poslanie, svoju úlohu, ktorú za ňu nemôže urobiť nikto druhý; ale túto úlohu si musí najprv uvedomiť; potom nájde svoju stratenú dôstojnosť a nenechá sa prevalcovať raz fanatickou ideológiou od východu a druhý raz slepým kapitálom zo západu! V Strednej Európe má ako medzi dvoma mlynskými kameňmi gigantov Západu a Východu po prvý raz vzniknúť duchovná individualita, duchovný človek. Aby mohol vzniknúť, je potrebné, aby Európa prijímala do seba sily z oboch strán. Ak sa však príliš jednostranne odovzdá tým silám, ktoré prichádzajú zhora a z východu,  dostane sa síce do “duchovna”, ale so stratou individuality, t.j. vznikne z toho nejaký druh rovnostárstva. A ak by sa príliš jednostranne oddávala tým silám, ktoré prúdia zo zeme a zo západu, získa síce slobodu, ale tá “sloboda” bude iba voľnosťou v hmotnej oblasti, pretože duchovný život zanikne. Pozrite, koľko si naši vedúci predstavitelia ťažkajú, že slovenský národ nemá dostatočne rozvinuté národné sebavedomie. Že napríklad v juhoslovenských okresoch stále ubúda Slovákov a pribúda Maďarov. Slovenské dediny v Maďarsku zanikli a maďarské na Slovensku pribúdajú. A prečo? Nuž preto, lebo Slovák si vezme Maďarku a po desiatich rokoch nie ona hovorí po slovensky ale on po maďarsky. Často sa uvádza príklad, že Slovák v Prahe o krátky čas už “mluví” česky; že v cudzine hneď zabúda na svoje korene. Dá sa povedať, že Slovák a Žid sú v tomto smere protikladní: Žid sa neasimiloval nikde, ani po tisíc rokoch; Slovák sa asimiluje všade veľmi rýchlo. Páni, ako chcete túto vec riešiť? Zavedieme nejaký zákon, aby každý doma hovoril po slovensky, aby sa cítil ako Slovák a nie ako Maďar? Alebo investovaním do presvedčovacích akcií a mítingov? Veď článok 12 ústavy zaručuje že “každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Akékoľvek ovplyvňovanie tohoto rozhodnutia sa zakazuje.” Tak ako chcete primäť ľudí, aby sa nejako cítili, keď to nemôžete urobiť pod nátlakom? Naozaj si naši predstavitelia myslia, že je to otázka peňazí, že keby sme mali dosť peňazí, aby sa naša filharmónia a ľudoví tanečníci mohli prezentovať v zahraničí a aby sme postavili múzeá národných tradícií, že by sme potom mohli mať také isté národné sebavedomie ako ostatné národy Západnej Európy? Nie je to skôr tým, že Slovensko by muselo mať niečo také atraktívne, také vzácne, také úžasné, že by sa tým každý cítil neodolateľne priťahovaný a každý by chcel byť Slovák? Že nie zo Slovákov by sa stávali Maďari, ale z Maďarov Slováci? Že ešte aj Česi a Nemci by dvíhali ruky a kričali: Aj ja som mal jednu prababičku Slovenku - aj ja chcem byť Slovák!? Lenže čo by to malo byť, to úžasné, to jedinečné, čo by mohlo Slovensko dať svetu a čo nemôže dať svetu nikto druhý? Čo sa bude hovoriť na tých mítingoch, čo bude vnútri tých múzeí? Slovensko ešte nedalo svetu ani renesančnú  maľbu ako Taliansko, ani gotické katedrály ako Francúzsko, ani parlamentný systém ako Anglicko. Čím na tých mítingoch presvedčíme sami seba, že Slovensko má ku krajinám Západnej Európy rovnocennú kultúru? Aký je vlastne obsah pojmu “byť Slovák”? Čo znamená byť Slovákom? Keď niekomu hovoríte “buď Slovákom!”, tak čo mu tým vlastne hovoríte? Že čo má robiť? Aký má byť? Aký konkrétne? Ako sa pozná Slovák od neslováka? Má byť v kroji a mať valašku? Veď valaška je druh sekery, aké používali Valasi, a tí sa sem prisťahovali z Rumunska po tureckom vpáde. Okrem toho kroje a valašky sa dnes už nenosia. Tak čo má človek robiť, aby bol dobrým Slovákom? Podľa čoho sa pozná Slovák? Bude mať slovenský dvojkríž na klope kabáta a na vizitke?