Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Siedma časť..

19. 9. 2008

V Strednej Európe sa úplné zatmenie Slnka odohralo posledný raz

v roku 1706 a najbližšie bude 11. augusta 1999.

2 Človek je duch, duchovná bytosť spojená s niekoľkými jemnohmotnými

a hrubohmotnými obalmi či “telami”. Fyzické telo je to, ktoré

máme spoločné s nerastami, éterické s rastlinami a astrálne so zvieratami.

Od zvierat sa človek líši tým, že má ducha. V duchu sa nachádza

jeho zmysel pre vyššie morálne a estetické hodnoty: Pravdu, Dobro a

Krásno. Človek a zvieratá sa od rastlín a minerálov líšia tým, že majú

astrálne telo. V astrálnom tele sa nachádza napríklad pociťovanie príjemného

a nepríjemného. Napokon človek, zvieratá aj rastliny sa od minerálov

líšia tým, že majú éterické telo, ktoré sa niekedy nazýva aj energetickým

alebo životným telom a je zodpovedné za rozmnožovanie a rast.

Porobnejšie vysvetlenie pozri v Sophii 4, 1994 alebo v Rudolf Steiner:

Geheimwissenschaft im Umriss. Verlag R. Steiner, Dornach, 1962.

Česky Tajná věda v obryse, výjde v roku 1996.

3 Pamäť sa totiž nachádza v éterickom tele. Preto si človek pamätá z

toho, čo v noci prežíval v astrálnom tele len až moment, keď sa už jeho

astrálne telo dotýkalo éterického.

Pamäť nie je nijako umiestnená v bunkách fyzického mozgu. Mozog

slúži len ako “hardwarový interface” medzi pamäťou a organickými

systémami fyzického tela.

Je všeobecne známe, že keď sa vyoperuje nejaká časť mozgovej kôry,

v ktorej sa údajne nachádzala pamäť, človek síce dočasne stratí

spomienku na určité zážitky, ale po čase sa mu pamäť postupne znovu

obnovuje. Je to preto, lebo odstránením nejakej časti mozgového tkaniva

sa berie éterickému telu jeho fyzický nástroj, pomocou ktorého by sa

mohlo prejavovať; po čase si však ono mozgové bunky zasa zacelí a

zreorganizuje a pamäťová informácia sa do nich znova “odkiaľsi nakopíruje”.

Len fanaticko-dogmatický postoj materialistických vedcov im

dovoľuje ignorovať takéto a podobné očividné fakty a trvať na tom, že

pamäťová informácia je zakódovaná vo fyzických mozgových bunkách;

alebo konštruovať také špekulatívne teórie ako teóriu holonomie, podľa

ktorej je kompletná pamäťová databanka človeka obsiahnutá všade na

každom mieste v mozgu - a preto vraj nevadí, keď sa ktorákoľvek časť

mozgovej kôry odstráni. Celoživotné zážitky jedného človeka obsahujú

toľko gigabitov informácie, že by sa nedali nijako zakódovať ani do 17-

tich miliárd, ani 17-tich biliónov mozgových buniek, nieto ešte do menšieho

počtu alebo dokonca do jednej jedinej mozgovej bunky!

Pri smrti alebo v šoku zo smrteľného ohrozenia sa éterické telo uvoľní

z fyzického zovretia a vtedy - práve preto, že je človek mimo fyzického

tela, v samotnom éterickom tele - sa mu v neobyčajne krátkom čase

premietne pred očami celý jeho život.

Vedúca svetová kapacita na poli neuropsychológie, sir John Eccles,

hovoril na konferencii “Brain, Mind & Physics” v septembri 1992 v

Prahe o tom, že výsledkom jeho celoživotnej vedeckej práce je presvedčenie,

že mozog je len nástrojom mysle. Tzn. že existuje druhý mozog

z nejakej jemnejšej (éterickej) substancie, t. j. myseľ, ktorá reguluje

činnosť mozgovej kôry tým, že vplýva na priepustnosť synapsií.

Kolegovia však prechádzajú Ecclesov výsledok väčšinou bez povšimnutia.

Ten John Eccles, ktorého toľko rokov vyzdvihovali ako svojho

patróna a vzor, ktorému preukazovali zvláštnu úctu ako múdremu

mužovi, pokiaľ hovoril len niečo, čo “nevadilo” - o tomto Johnovi Ecclesovi

odrazu povedia: “Ach, Eccles, ten je už starý, netreba ho brať

vážne!” Je až k neuvereniu, aké subjektívne, emocionálne rozhodnutia

sa niekedy prijímajú vo vedeckých kruhoch, ktoré sa tak radi pýšia práve

tým, že pristupujú k realite nezaujate a objektívne.

4 Prečo je sova symbolom múdrosti? Sova sa od ostatných vtákov

líši tým, že vidí aj v noci. Múdry človek je ten, ktorý "vidí aj v noci", t.j.

dokáže vedome vnímať aj neviditeľnú, nočnú, duchovnú polovicu svojej

bytosti.

5 Podobne ako mozog je aj celé ľudské telo rozdelené na mužskú a

ženskú polovicu. Pretože sa však pyramidálne nervové dráhy v mieche

krížia, ovláda pravá hemisféra ľavú, ženskú stranu tela, na ktorej je

srdce a ľavá hemisféra pravú, mužskú stranu tela. Ľavá strana vyžaruje

magneticky, záporne a žltou farbou; pravá strana elektricky, kladne a

modrou farbou. Rozhranie medzi nimi, tzv. vertikála života, by mala v

ideálnom prípade prechádzať presne stredom tela. V skutočnosti sa však

v oblasti rôznych orgánov vychyľuje tu napravo, tu naľavo, čo je obrazom

duševnej nerovnováhy: kde elektrické pole presahuje do ľavej polo-

vice tela, je to výrazom prílišnej aktivity, nepokoja; a kde sa magnetický

pól vkliňuje do pravej strany, znamená to prílišnú pasivitu a strach.

V prastarej vede o dychu obsiahnutej v Rgvéde nachádzame to isté

inými slovami: pozdĺž chrbtice prúdia tri pránické kanály (nádí): ľavou

stranou tela prechádza ida, mesačná nádí; pravou stranou pingala,

slnečná nádí; a stredom tela prechádza tzv. sušumna. Indickí rišiovia

vypozorovali, že zdravý človek dýcha po celý život pravidelne istý čas

viac ľavou nosnou dierkou a rovnaký čas zase pravou nosnou dierkou.

To sa deje striedavo a iba keď dych prechádza z jednej nosnej dierky do

druhej, prúdi krátku chvíľku oboma naraz a potom rýchlo prechádza

buď z ľavej nosnej dierky do pravej alebo naopak. V tomto okamihu sa

podľa jogínov dych pohybuje v sušumne. Cieľom pranájámy je prečistenie

a vyváženie pránických dráh, pretože osvietenie je možné iba

ak sa dych podarí udržať v sušumne.

6 Keď v roku 1981 Roger Sperry objavil špecializáciu mozgových

hemisfér, psychológovia sa najprv domnievali, že najtvorivejší ľudia sú

takí, čo intenzívnejšie ako ostatní využívajú pravú polovicu mozgu. Avšak

na základe výsledkov experimentov psychológia svoj názor neskôr poopravila:

"Z psychologického hľadiska sú v živote najúspešnejší

tí, ktorí v používaní jednotlivých štýlov poznávania (racionálneho

a intuitívneho) sú najpružnejší; ktorí majú

medzi hemisférami najlepšie prepojenie a dokážu ich

používať vo vzájomnej interakcii.

A na druhej strane najmenej úspešní sú tí, čo používajú

len jeden vyhranený štýl a nevedia "prepájať". Takíto jednotlivci

obyčajne ani nevedia, že existuje aj iný štýl

poznávania, a pri stretnutí s prekážkou, ktorú nemôžu

prekonať ich spôsobom, sa ľahko vzdávajú alebo opakujú

tú istú chybu." (Macková)

7 Čitateľom na domácu úlohu: Všetky svetadiely sa začínajú na A

(Amerika, Afrika, Ázia, Austrália, Antarktída). Len Európa sa začína

písmenom E. Prečo?

8 Ťažko si predstaviť, že by kongres Spojených štátov prijal nejaký

zákon len na základe niečoho, čo vyplýva z duchovného sveta a čo nie je

hmotne merateľné - ako je to možné v islamskom svete alebo v Tibete.

9 Ak poukazujeme na Hitlera a Mussoliniho ako na fanatických vodcov,

pripomeňme si, že Stredná Európa pulzuje, t. j. prikláňa sa striedavo

raz k Západu, raz k Východu.

10 Znenie tejto prednášky je uverejnené v Sophii 4, 5, 6, 1994/95.

11 Nielen tieto dve bytosti majú čo povedať do svetového diania; ale

zatiaľ hovoríme len o týchto dvoch.

12 Za myšlienku trojčlennosti sociálneho organizmu a jeho porovnanie

s trojčlennosťou ľudského organizmu vďačíme R. Steinerovi. V roku

1919, v čase robotníckych prevratov a tragédie svetovej vojny, ju načrtol

vo svojom spise Hlavní body sociální otázky, Baltazar, Praha, 1993.

13 Neskôr dostali jednotlivé germánske národy svojich vlastných,

nových archanjelov. Bývalý duch všetkých Germánov postúpil z archanjela

na archea a stal sa duchom času. Preto anglo-sasko-germánske

národy udávajú v súčasnosti “tón” na celom svete.

14 Presnejšie povedané na severe Strednej Európy. Protiklad medzi

Severom a Juhom však nie je predmetom tejto prednášky. Jeden z rozdielov

spočíva v tom, že Severania sa usilovali spojiť sa s nadzmyslovými

silami v prírode a vo vesmíre, teda vonku, zatiaľčo Južania hľadali

spojenie s duchovným svetom vo vlastnom vnútri.

15 K periodizácii nemeckých dejín v súvislosti s udalosťami v duchovnom

svete pozri aj R. Steiner: Die Mission der einzelnen Volksseelen

im Zusammenhang mit der germanisch-nordischen Mythologie, R.

Steiner Verlag, Dornach, 1974.

16 O svete pravzorov pozri: J. A .Komenský: Obecná porada o

nápravě věcí lidských. Svoboda, Praha, 1992.

17 V poslednom čase nás stále niekto známkoval vo vzťahu k národnostným

menšinám. Táto spoločnosť vraj bude humánna, keď zaručí

práva menšinám. Myslím, že keď je niekto Maďar, Poliak, Čech alebo

Rusín, môže na Slovensku ešte celkom dobre žiť. Navrhujem dívať sa

na to iným spôsobom: duchovní ľudia sú menšina! Len sa pokúste raz

žiť naozaj cnostne! Nie len byť členom cirkvi, ale skutočne, nezúčastňovať

sa vecí, ktoré odporujú morálnemu zákonu. V priebehu krátkeho

času sa ocitnete na periférii spoločnosti, bez peňazí, bez zamestnania,

bez strechy nad hlavou! To je tá najväčšia hanba a škvrna na tele tejto

krajiny: že život poctivého človeka je zo všetkých ten najtvrdší!

18 Ľudská duša nie je len nejaká “nediferencovaná hmlovina”, ale má

tiež svoje špecializované, relatívne samostatné orgány. Troma hlavnými

orgánmi duše sú: myslenie, cítenie a vôľa. Za čias Starého Egypta neboli

tieto tri duševné sily také vyhranené ako dnes, ale splývali: spomeňme

si, že náboženstvo, veda a umenie tvorili vtedy jednu neoddeliteľnú jednotu.

V časoch Starého Grécka sa čiastočne osamostatnilo myslenie a

vytvorilo samostatný duševný článok duše rozumovej, ktorá posilnila

samostatný vnútorný myšlienkový život, abstraktné myslenie, nezávislé

od zmyslových vnemov či náboženského citu. To umožnilo vznik filozofie,

logiky, vied ako ich poznáme dnes.

Ďalej na prelome stredoveku a novoveku sa osamostatnila vôľa a

vytvorila relatívne samostatný článok tzv. duše vedomej. Táto sa v človeku

prejavuje tak, že sa cíti vo svojom konaní samostatnou idnividualitou,

ktorá nechce nasledovať, ale samostatne sa rozhodovať a niesť

zodpovednosť za svoje činy. To sa navonok prejavilo zrušením kráľovstiev,

oslabením autority cirkvi a vznikom parlamentných systémov a

zavedením všeobecného volebného práva.

V Európe môžeme pozorovať, že najviac duše vedomej je na severozápade;

smerom do stredu Európy jej ubúda v prospech duše rozumovej

a smerom na východ a na juh pribúda stále viac duše cítivej. Tá sa

prejavuje určitou pestrosťou, malebnosťou, romantikou, intenzitou dojmov

(Taliansko, Španielsko), vrúcnosťou a hlbokou dušou (východní

Slovania).

Pretože tieto tri duševné články sa nevyvíjajú u všetkých ľudí a kultúr

rovnomerne, muselo sa kresťanstvo rozpadnúť na tri časti: pravoslávie,

katolicizmus a protestantizmus. Pravoslávie je stavané na ľudí, u ktorých

dominuje duša cítivá; opiera sa najviac o dojmy z pôsobivých obradov.

Katolícka cirkev zodpovedá duši rozumovej; v jej popredí je dogmatika.

A na prahu novoveku, spolu so vznikom duše vedomej, musel

skoro zákonite vzniknúť protestantizmus. Hlavným sporným bodom

medzi protestantmi a katolíkmi bolo, že Luther prehlásil, že každý môže

náboženskú pravdu posudzovať sám, že každý človek má vlastné svedomie,

ktorému skladá účty, ktoré je kompetentné poučiť ho o tom, čo

je pravdivé a dobré, a tak môže nadviazať vzťah k Bohu ako individualita

zodpovedná za seba, nepotrebuje teda prostredníkov. Katolícki veriaci

však pokladajú samostatné myslenie v duchovnej oblasti za hriech

a opovážlivosť.

19 Podrobnejšie o duchovnom pozadí ruských dejín v S. O. Prokofiev:

Duchovnye zadači srednej i vostočnoj Evropy. V nemčine: Die geistigen

Aufgaben Mittel- und Osteuropas. Goetheanum, Dornach, 1993.

20 Na prvenstve Sovietskeho Zväzu vo vypustení prvej umelej družice

a prvého kozmonauta si nemôžeme nevšimnúť, že to bola naozaj jediná

technická oblasť, v ktorej Sovietsky Zväz predstihol Spojené štáty, a to

veľmi tesne: Prvá americká umelá družica (Explorer I) vyletela 4 mesiace

po Sputniku a prvý americký kozmonaut (Alan Shepard) len 3

týždne po Gagarinovi. To nás núti neprechádzať bez povšimnutia aj

tvrdenie niektorých pozorovateľov, že určitý časový náskok v tejto

spektakulárnej oblasti bol s tichým súhlasom špionážnych služieb sovietskej

krajine darovaný na zvýšenie sebadôvery a prestíže vo vedeckotechnickej

oblasti. Keď začali kozmické preteky, ukázalo sa, že pri letoch

na Mesiac a k vzdialeným planétam slnečnej sústavy už Rusi nedokázali

Američanom konkurovať.

21 Keď myslíme na ten podivný, dosť ponižujúci vzťah Slovenska k

Západu, vynára sa nám pred očami takýto alegorický obraz:

Slovensko je ako mladučká dievčina s určitou čistotou v duši, ale

neskúsená, ktorá sa snaží nadbiehať ostrieľanému, zámožnému svetákovi,

lebo si myslí, že s ním bude mať lepší život. Netuší, že jej sny o

čistej láske a pravdivom živote majú kozmickú cenu zlata; že práve tie

by mohli tomu vnútorne vyprahnutému svetákovi vrátiť stratený zmysel

života; že sa nemusí vôbec dívať na to, že nie je až taká výkonná,

zručná a bohatá ako on.

Medzi Východom a Západom má skutočne nastať spojenie, niečo

ako svadba pologúľ. Toto spojenie sa však môže odohrať dvoma spôsobmi:

1. Onen otrlý sveták tú hlúpu husičku len zneužije a sklamane odhodí.

2. V duchu čistej lásky a vzájomnej úcty.

To, či sa odohrá viac-menej ten prvý alebo ten druhý scenár, záleží

ešte viac od ženského ako od mužského pólu. Ak žena stratila svoju

vnútornú hodnotu, ak je ľahká, každý s ňou bude zametať ako s handrou.

No ak v sebe nenechala zhasnúť plamienok čistoty a vernosti, ak nezakopala

svoju vnútornú hodnotu, vyžaruje auru dôstojnosti a každý muž

sa k nej samovoľne blíži len s tichou úctou.

Aby to však mohla, musí si byť v prvom rade vedomá, v čom je a v

čom nie je jej úloha, v čom je jej silná stránka, a nesnažiť sa zapôsobiť

na muža tým, že sa mu bude chcieť vyrovnať alebo ho predbiehať v

rozvíjaní mužských vlastností, vo vonkajšej sile alebo v pracovnej výkonnosti,

aby sa mu zapáčila.

Ak Východná Európa je ženskou polovicou Európy, povedzte, kto

má behať za kým? Muž za ženou alebo žena za mužom? Muž sa má

uchádzať o ženu, nie žena nadbiehať mužovi a ponúkať sa mu! Taká

žena len potvrdzuje svoju nízku mienku o sebe samej. Myslíte si, že keď

sa budeme za každú cenu pachtiť, aby sme sa mohli prezentovať v

zahraničí všelijakým boháčom pred bránami, že si nás potom všimnú a

nadobudnú k nám úctu? Nevyužijú nás skôr a nebudú sa pritom tváriť

ešte blahosklonne? Usilujme sa zapáčiť Bohu a nie svetu, lebo vkus

sveta je dnes aj tak zvrátený!

Žena má byť ako ruža, ktorá rastie na mieste a vyžaruje ľúbeznú

vôňu doďaleka. Mužský pól je ten, ktorý má za ňou vystúpiť až na

vrcholec hory, presekať sa bodľačím. Ale aby ona mala takú príťažlivú

moc, musí naozaj vyžarovať vôňu, vnútornú krásu, musí za to stáť,

musí byť duševne bohatá. Úlohou muža je bojovať o ženu. Úlohou ženy

je stáť za to.

Východná Európa je manželkou Západnej Európy. Vzťah medzi nimi

sa zatiaľ podobá na zlé manželstvo. O svojej manželke muž nemôže

zmýšľať dosť vznešene, ctiť si ju a chrániť ako najcennejší drahokam -

a nie urobiť si z nej slúžku! Muž nemôže očakávať od ženy, že donesie

do domu rovnako veľa peňazí a všetko jej účtovať; veď on je od prírody

po vonkajšej stránke výkonnejší a silnejší na to, aby ju hmotne zaštítil,

lebo ona mu za to dáva ešte niečo iné, bez čoho by celé jeho úsilie

stratilo zmysel.

A ona nemôže očakávať, že k nej bude mať úctu, keď nemá prečo!

Keď je žena prázdna, keď mužovi nedáva citovú náplň, nezušľachťuje

ho a nepovznáša svojím jemnejším vplyvom, taký muž bude zhrublý a

bude ju len biť a okrikovať, lebo je podvedome sklamaný.

Vnútorné bohatstvo Východnej Európy, cieľavedome zhodnotené, s

podporou vonkajšieho bohatstva Západnej Európy môže zachrániť svet!

To by však vzťah medzi nimi musel byť nie zištný a súťaživý, ale bratský

a priateľský. Západná Európa by sa mala o Východnú starať ešte s

väčšou láskou ako o seba: ako o svojho mladšieho brata. Lebo tento

brat je zatiaľ ešte malý, ale má vlohy, s ktorými rýchlo predčí všetkých

svojich starších súrodencov, len čo dospeje. A potom im všetko, čo pre

neho urobili, mnohonásobne vráti.

22 Je ezoterickou zákonitosťou, že každá kultúra sa rozvíja pod vládou

jedného znamenia, ktoré trvá 1/12 platónskeho roka (= 2190 rokov);

a že to, čo sa v lone jednej kultúry počne ako čistá myšlienka, v nasledujúcej

kultúre spadne ako zrelý plod hmotnej civilizácie.

Vývoj počítačov v dnešnom chápaní sa začal anglickým matematikom

Charlesom Babbageom (1792-1871), ktorý začiatkom 19.

storočia navrhol analytický počítací stroj so samostatnou pamäťou,

procesorom a programom na diernych štítkoch. Na týchto princípoch

sa zakladajú aj súčasné počítače. Babbage vytvoril svoj analytický stroj

práve necelých 2200 rokov po tom, čo Aristoteles (384-322 pr. Kr.)

sformuloval logiku. Len z technických príčin nemohol svoj návrh v tom

čase realizovať. O storočie neskôr Babbageov stroj skonštruovali a fungoval

bezchybne.

23 Úlohou egyptskej kultúry bolo pracovať predovšetkým na duši

pocitovej, úlohou grécko-románskej na duši rozumovej a úlohou anglosasko-

germánskej rozvinúť dušu vedomú. Úlohou slovanskej kultúry

bude prevziať dušu vedomú od Germánov a premeniť dušu cítivú, ktorej

je v slovanskom svete veľký potenciál, na duchovné ja. Teda premeniť

hmotnú individualitu na duchovnú individualitu. Na rozdiel od anglosaskej

kultúry, ktorá vyvinula hmotnú individualitu - a na rozdiel od Starej

Indie, ktorá síce bola duchovná, ale bez individuálneho ja.

“Ja”, osobnosť, vlastná vôľa, vlastné myslenie, je ten činiteľ, ktorý

nás vytrhol z prastavu blaženosti a súladu. Aby sa človek mohol vrátiť

do duchovného sveta, musí toto ja buď prestať existovať, alebo sa musí

stať samo duchovným.

Na to, aby sa človek mohol vrátiť do bezkonfliktného stavu, je jednoduchšie

toto ja zlikvidovať, ako ho zduchovniť. Je jednoduchšie “nič

nechcieť”, ako chcieť vždy to správne, čo je v súlade s Božou vôľou,

lebo na to ju človek potom musí veľmi dobre poznať.

Takýto druh duchovnej praxe však vedie k tomu, že človek sa síce

dostane do “duchovna”, ale so stratou individuálneho vedomia. Ocitne

sa v duchovnom svete, ale v bezvedomí, či v stave zníženého vedomia,

či polospánku - takže z celej nádhery a dokonalosti nebeského kráľovstva

skoro nič nevníma, nepochopí. Po návrate vám nevie povedať nič viac,

ako len toľko, že to bolo “úžasné”, že bol “u Boha”, ale že si nepamätá

nič konkrétne, že sa to “nedá vyjadriť”. Je to ako keby niekto cestoval

do exotickej krajiny, ale celú cestu by prespal, niečo by sa mu snívalo,

a potom by povedal: “bol som v Egypte, bolo tam nádherne”.

Slovanský človek nemá “odpadávať do samadhi”, “do tranzu”, ale

vstupovať do duchovného sveta a nadväzovať kontakt so všetkými duchovnými

bytosťami v plnom jase vedomia, kráčať po schodišti poznania

s takou istotou ako po pevnej zemi.

Ind sa dostáva do duchovna len so svojím cítením, ale (s výnimkou

džnána-jogínov) nie so svojím myslením. Je príznačné, že v Indii sa

džnána-joga (joga poznania) pokladá za príslovečne najťažšiu, skoro

neschodnú cestu, a nedoporučuje sa.

Väčšina indických guruov sa bojí myslenia; myslenie je pre nich

niečo ako džungľa, ktorej sa chcú radšej vyhnúť, lebo sa v nej nevyznajú

a zblúdili by v nej, snažia sa preto myslenie “zastaviť”, eliminovať.

Úlohou Slovanov nie je mysleniu sa vyhnúť, ale dať ho do služieb duchovných

hodnôt; zduchovniť ho tak, aby každá myšlienka bola ako

jasný a ostrý kryštál preniknutý duchom.

Ind nezvíťazil nad hmotou tým, že ju pretvoril, ale tým, že sa od nej

odtiahol. Avšak duch bez hmoty je nekonkrétny; neobohatený o životnú

skúsenosť, ktorá by naplno rozvinula všetky jeho vnútorné rozmery.

Tým nechceme povedať, že India neobohacuje ľudstvo o akýsi úžasný

rozmer. Treba si však ujasniť, že práve preto, že väčšina orientálnej

praxe zotrváva len na úrovni intenzívnych, ale neurčitých citových zážitkov,

ktoré nedoťahuje až do jasného poznania, do konkrétnej myšlienky,

nedokáže potom zasiahnuť do života, nedokáže pretvoriť hmotný

svet. India je plná mudrcov, ktorí “spoznali Boha”, ale nemajú pre svoju

biednu a ušpinenú krajinu žiadnu lepšiu, konkrétnejšiu radu, ako aby

každý “zastavil svoju myseľ”, spoznal, že “átman je brahman”, že

“človek je Boh” a že “vždy bol a bude nemenný a dokonalý”; starobylé

učenia, ktoré vysvetľujú vznik vesmíru, ale ani jedno také, ktoré by

trvale povznieslo človeka z jeho duševnej a hmotnej biedy. Pravá, slovanská

duchovnosť sa musí prejaviť tak, že premení Zem na kvetinové

záhrady.

Ind sa utieka pred zlom sveta do pustovne, aby sa vyhol pokušeniu.

Slovanský človek musí v sebe vyvinúť takú moc, aby svojou prítomnosťou

dokázal premieňať zlo na dobro.

Indický duch hovorí: svet je hmotársky a ja som duchovný: odchádzam

teda zo sveta. Slovanský človek musí povedať: svet je hmotársky

a ja som duchovný: svet sa teda musí zmeniť!

24 V Jánovej Apokalypse (12,1) je zobrazená Kráľovná Nebies ako

“žena odiata slnkom, a mesiac bol pod Jej nohami a na Jej hlave

koruna z dvanástich hviezd”. Kráľovná obsahuje v sebe všetky cnosti

ako biele svetlo všetky farby spektra. Diadém z dvanástich nebeských

drahokamov je dvanásť prvých Cností, ktoré z nej vyžarujú ako samostatné

živé bytosti, ktoré v sebe stelesňujú dvanásť duchovných farieb,

pravzorov, aspektov Boha.

Osobná úloha je daná jedinečnou kombináciou pravzorov, pretože v

chráme ľudstva má byť každý kameňom, ktorý musel opracovať sám

seba do jedinečného tvaru, aby mohol plniť úlohu na svojom mieste

medzi ostatnými. Preto sa nestačí modliť k Bohu len abstraktne. Každý

musí poznať svoju úlohu konkrétne, inak ju sotva bude môcť (vedome)

plniť.

nachádza styčný bod medzi dvoma na prvý pohľad nezlučiteľnými svetmi:

pragmatickým svetom hospodárstva a politiky - a svetom duchovných bytostí,

ktoré sme v posledných storočiach neprávom vyhostili zo života len do sveta

fantastiky a náboženskej viery.

Prednáška sleduje dva metafyzické princípy - mužský/solárny a ženský/lunárny

- ktoré sa v jednotlivom človeku prejavujú ako denná a nočná stránka vedomia

alebo ľavá a pravá hemisféra mozgu a vo svetovom organizme ako západná a

východná zemská pologuľa. Východná pologuľa je orientovaná viac dovnútra,

do duchovného sveta, západná viac navonok, do hmotného sveta. Vďaka tomu

západ dosiahol obdivuhodné výsledky vo vede, technike a dobývaní vonkajšej

prírody - a východ rovnako obdivuhodné výsledky v zmapovaní subtílneho duševného

sveta a ovládnutí vnútornej prirodzenosti.

Od západu pôsobia zároveň sily, ktoré vedú ku kryštalizácii slobodnej ľudskej

individuality a od východu sily inšpirujúce k bratskej spolupatričnosti a kolektivizmu.

V dôsledku toho vzniká na západe typ človeka, ktorý je samostatnou

individualitou, ale iba v hmotnej oblasti - a na východe typ, ktorý je síce duchovnejší,

ale za cenu straty vlastnej osobnosti, splynutia s nejakým kolektívnym

myšlienkovým smerom.

Prednáška sleduje pôvod týchto dvoch duševných síl - z ktorých jedna pôsobí

zo zeme a zo západu a druhá zhora a od východu - až do čias Lemurie a Atlantídy,

kedy do svetového vývoja začali výrazne zasahovať dve mocné duchovné

bytosti. Hoci súčasný človek ich nemôže vnímať bezprostredne, ako dávnoveký

človek, ktorého jasnovidnému zraku sa zjavovali duchovné bytosti a božstvá,

tieto bytosti zato neprestali pôsobiť, ich pôsobenie sa len zahalilo viacerými vrstvami

vonkajších kulís: avšak bystrý pozorovateľ aj dnes môže sledovať nitky, ktoré

vedú džungľou politického zákulisia, kapitálových zoskupení, spravodajských

služieb a tajných lóží až za hranice viditeľného sveta, do sveta duchovného. Je to

stále boj tých istých dvoch princípov, inšpirovaných onými dvoma bytosťami,

ktorý sa v každej historickej epoche metamorfuje a pokračuje v premenenej podobe:

najprv ako protiklad medzi keltskými mystériami zeme a egyptsko-chaldejskými

mystériami hviezd, potom ako protiklad medzi buržoáziou a šľachtou,

kapitalistickým a komunistickým táborom, a ktorý sa na Slovensku v poslednom

čase vyhrotil v spore medzi prezidentom Kováčom a premiérom Mečiarom.

Je úlohou Strednej Európy, aby striedavo neskĺzala jednostranne len do západnej

alebo východnej sféry vplyvu, ale aby našla taký spôsob života, ktorý

umožní harmonické spojenie hospodárskeho života s duchovným, zjavenej pravdy

čerpanej zvnútra s empirickou pravdou čerpanou zvonka a umožnila tak vznik

duchovnej individuality, t.j. človeka, ktorý je aj individualitou aj duchovným

zároveň. Je úlohou Slovanskej kultúry, aby prevzala najkrajšie plody anglosaskogermánskej

kultúry - racionalitu a sebavedomie - a spojila ich s bohatstvom citu

a nezištnou oddanosťou duchovnému svetu a umožnila tak v strede Európy, na

rozhraní germánskej a slovanskej kultúry po prvý raz v dejinách sformovanie

vedomej duchovnej individuality, duchovného ja.

 

 
Reklama