Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


ETIKOTERAPIE Vychádza z vplyvu negatívnych pocitov na duši. Ak je pre nás zdravie najdôležitejšie a poznáme 7 najdôležitejších pocitov, ktoré nám zdravie poškodzujú, potom si každý sám dokáže postrážiť, aby mu niektoré z nich nevletěl do duše a nevzal mu zdravie. Ktoré negatívne pocity to sú? závisť, nenávisť, krivda, zloba, ľútosť, strach, trápenie sa pre iné Akonáhle niektorý z týchto pocitov ľudia "pustí do svojho vnútra", tak za všetky následky nesú sami zodpovednosť. Už Sokrates hovoril, že telo je len obalom duše. Akonáhle ochorie duša, ochorie aj telo. Všetky z tisícky diagnóz, ktoré poznáme, vznikajú, keď sa poškodí ľudská duša ... Čo je to duša? Ako s ňou spolupracujeme? Ak ju nechápeme tak, že s ňou môžeme spolupracovať, tak sa ďalej nedostaneme. Naša duša sídli v oblasti solar plexu (slnečnej pleteni) pod hrudnou kosťou uprostred. Nie je v človeku väčšieho bohatstva, ako je jeho duša. S dušou je potrebné spolupracovať. Ako sa o dušu nestaráme, potom to vedie k psychosomatickým chorobám, čo už sa dnes pripúšťa, aj keď veľmi opatrne. Pre každého je najdôležitejšie jeho zdravie. Pre každého, komu je viac ako 18 rokov, je najdôležitejším človekom v jeho živote on sám. Miluj sám seba - v tom nie je pýcha alebo sebectvo. Ktosi múdry povedal: Nech myšlienka neopustí miestnosť, v ktorej sme. Keď si uvedomíte, že máte tendencie riešiť veci spätne, baviť sa o tom, čo bolo alebo utekáte do budúcnosti a čo bude, keď ... tak vždy utiekame dopredu alebo dozadu, a len preto, lebo nechceme byť tu a teraz. Keď utiekame naspäť, tak tam už nie sme, sú to teda len spomienky. Keď utiekame dopredu, tak tam ešte nie sme. To je hypotéza. Ale keď riešim TERAZ, tak som TU. Keď máme neporiadok v duši, tak nechceme riešiť teraz, lebo do toho by sme museli zahrnúť seba a uvedomiť si svoj stav. Toto sú kroky, ktorými sa človek dostáva k pravde o sebe. Keď sa prinútite tu a teraz, zistíte: jeden nevyriešený problém, druhý, tretí - a všeobecne to nazveme stres. Módne slovo, ľudia sa ho chytajú, vytvára si antistresové programy, pričom nie je možné zachraňovať človeka, ak sa on sám zachraňovať nechce. Nehovoriac o tom, že stres je tiež všetko zahŕňajúci a nič nehovoriace slovo. Vytvárajme si taký vzťah k sebe, aby sme videli predovšetkým vstupné problém, ktorý môžeme zvládnuť a do problémov, do ktorých ešte nemôžeme vstúpiť, je potrebné nechať na neskôr. Tak sa dostávame k elementárnímu chápanie seba samého. Aby človek mal motiváciu, ako s tým narábať a potom to posunieme ďalej. Akonáhle sa o to nebudeme starať, začne nám to prerastať cez hlavu, dušička sa začne lámať a začnú to odnášať orgány. Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo. Najlepšie sú na tom ľudia, ktorí vnímajú stav duše. Teda vnímajú pohodu alebo nepohodu. Keď človek nechce vnímať stav nepohody alebo je nepohody príliš veľa, musí dôjsť k niečomu, čo ho posunie do iných zážitkov. Každý orgán v tele má okrem svojho fyziologického poslania aj svojou duchovnej dimenzii. Napr. žalúdok a hrubé črevo sú ovládané strachom. Napr. sa začínajú objavovať nejaké problémy s hrubým črevom - hemoroidy, zápchy. Kto vie niečo o meridiánoch, ktoré kontrolujú svaly alebo svalové skupiny a dávajú informáciu skôr, ako sa tento orgán začne rozpadať, vie, o čom hovoríme. Cez meridián hrubého čreva nás môže bolieť rameno. Pôjdeme k lekárovi a on povie, že je to rokmi a pichne nám injekciu. Tým sa síce otupí bolesť, čo je reč tela - teda zatlačíme prejav tela, ale vznikne následný problém - obličky (podľa piatich elementov hrubé črevo vyživuje obličky a jeho párový orgán, močový mechúr). Obličky sa energeticky oslabí kvôli neusporiadaným medziľudským vzťahom. Nejde vždy o to, či ste s niekým pohádaný. Ide o to, koho si nosíme v sebe, koho nemôžeme spracovať, kto nám vadí. Nevyrovnaný medziľudský vzťah vedie k vnútornej agresii, to vedie k nadprodukcii adrenalínu a ten sa usadzuje v obličkách. Z toho sú obličkové kamene. To ale pokračuje cez meridián obličky - opúchajú členky alebo je problém s dýchaním, bolesť za hrudnou kosťou. Čo je to chrípka? Sú to neusporiadané obličky. A do toho príde bacil. Normálne sme schopní spracovať kde čo, ale v momente, kedy je niečo neusporiadané, stačí akýkoľvek závan a máme chrípku. Po obličkách pokračuje močový mechúr. Dráha močového mechúra začína medzi očami, ide cez hlavu, tam sa to rozchádza a kontroluje chrbtové vzpriamovače a točí sa. Zdvojená dráha sa spoja pod kolenom a končí pod malíčkom na nohe. Celý chrbát sú problémom močového mechúra. Jeden problém zo sto je skutočný problém s chrbtom. Inak je to záležitosť chrbtového svalstva, ktoré na základe toho, že cez ne prechádza dráhy močového mechúra a ktoré paralyzujú tieto svaly, nám znemožní pohyb / hexenšus, úsad /. Je to záležitosť svalstva. Chrbát nebolí. To sú omyly, ktoré medicína produkuje, aby nemusela akceptovať energetickej súvislosti v tele. Iné je, keď sú polámané stavce, dochádza k ich vydreté, keď je veľký nedostatok vápnika alebo vzniká Bechterev. Ale to sú výnimky. Už len to, že začíname mať nádchu a ja som prechladol. Podstatné je to, že mi tečie z nosa, niečo alebo niekoho som niekde nezvládol, scvrkli sa mi obličky. Ja by som mal hľadať, čo kde mám niečo nevyriešené a tým sa zmizne problém s nádchou. Toto je hľadanie cesty k sebe. Keď sa "rozbehnú" obličky a močový mechúr, u žien začnú gynekologické problémy, u mužov problémy s prostatou. Toto je tiež jedna z dvoch príčin neplodnosti. Problém prostaty môže napr spočívať v tom, že sú neporiadky medzi chorým a napr jeho svokrou. Nevedia sa dohodnúť, stále ho to štve ... K dušu / Solar plexus / patrí 6 základných orgánov: žlčník, pečeň, pankreas, slezina, žalúdok a nadobličky. Keď dušička začne trpieť, orgány jeden za druhým začínajú vypovídávat službu alebo aspoň zhoršujú svoju aktivitu. Žlčník a pečeň sú tzv lapači všetkých našich zážitkových problémov. Trápi vás niečo? Naštval vás niekto? Nemôžete niekomu niečo odpustiť? Požičal ste niekomu peniaze a nevrátil vám? Chce si niekto požičať peniaze a nechcete mu ich dať? Hryzie vás žlčník. Preto, lebo sa staviame do polohy napätie. Žlčník je síce po pravej strane, ale dráha žlčníka začína pri vonkajšom očnom kútiku a ide cez hlavu. Preto vznikajú migrenózne stavy, bolí hlava - tzn. problémy so žlčníkom. Prebúdzate sa v noci? Medzi 23.00 a l. hodinou v noci je jeho najväčšou aktivita, takže preto sa prebúdzame. Keď má niekto ráno pocit, že vidí horšie, je to preto, lebo zaspával s nejakým problémom. A trvá to nejaké dve hodiny, než sa rozpozerať. Je to už na hrane, keď človek funguje ako tak bez okuliarov, ale už žlčník upozorňuje, že sa začína trápiť a je v nás problém, ktorý nemáme vyriešený. Dráha žlčníka vychádza zo spodiny lebečnej a kontroluje nám šijové svalstvo. To, čomu sa hovorí krčnú chrbticu, s krčnou chrbticou nemá vôbec nič spoločné. Ide o kŕč šijového svalstva. Zatuhne - žlčník volá o pomoc. Kto má vyoperovaný žlčník, nevyrieši vôbec nič, pretože energetické dráhy žlčníka zostávajú do konca života. Žlčníková dráha prechádza ramenom, kontroluje medzirebrové svalstvo, ale aj bedrové kĺby a kolená. Problémy s bedrovým kĺbom sú jednoznačne žlčník. O kolená sa mimo žlčníka ešte delí pečeň a slezina. Keď sa vyrába totálnej endoprotézy, určite ich nie je potrebné toľko. To že kĺb bolí, to nie je záležitosť opotrebovaného kĺbu, to sú bolesti všetkého okolo. Pred problémom sa nedá utiecť. Ako ho nebudete riešiť, či ho nepojmenujete, tak sa nezruší. Krivda cvičí s každým tretím. Ľútosť je nejzrádnější pocit, ktorý existuje. Všetky ostatné pocity sa dajú človeku vyhovoriť, ale ľútosť nie. Okolo lítostivého človeka sa chodí ako okolo malomocného, ​​aby sa o neho nikto neopozeraný, lebo on je ľútostivý az ľútosti je najviac rakoviny. Strach je pocit, ktorý nemá žiadnu hodnotu. Trápiť sa pre iného je nezmysel, pretože my môžeme pomôcť inému, ale trápiť sa za neho nemá význam. Ako problém, ktorý vnímame, s nami cvičí a my ho nájdeme, pretože ho chceme nájsť, a pomenujeme ho - problém sa vyrieši. Krivda - on nám síce ublížil, ale zastreliť ho nemôžeme, ani prejsť autom, asi mu budeme musieť odpustiť. Bez odpustenia nie je uzdravenia. To nie je problém toho človeka, to je váš problém. Je potrebné pomenovať to, čo ma rozhodilo, čo ma trápi a dať tomu názov. Pomenovaný problém prestáva byť problémom. Pomenovaním problému sa dostávame v 90% späť do pohody. Sú ale ľudia, ktorí prešli v živote všeličím a nepoučili sa. Chodí ako na připínáčcích, pritom je rozhadzujú ďalej a sťažujú sa, aký majú ťažký život. Musíme sa pustiť do pomenovanie elementárnych príčin našich nešťastných pocitov. Pečeň. Je to najväčšia tkanivo v tele. Keď nedostávajú dosť energie, už je to vážne a naštartujú ďalší problém - pľúca, srdečný obal. Preto sú časté nočné úmrtia (medzi 1.00 a 3.00 hodinou v noci má pečeň najväčšiu aktivitu). Keď pečeň začnú a nemajú dosť energie, ľudia mávajú v noci kŕče, prebúdza sa v noci, lebo im je zle, pretože si pečeň zoberú energiu zo srdca a srdce sa zastaví. Cez pečeň prechádza úplne všetko. Každý z nás tam má nazbieraných veľa nešťastných vecí a preto si musíme "strážiť" deštruktívna pocity. Cez pečeň ide ľútosť, úzkosť, strach, ale aj zloba, zlosť, krivdy a pečeň sa stará tiež o nízky krvný tlak. Obličky vyrába vysoký krvný tlak, pečeň nízky. V spojitosti s pečeňou sa prejavuje nedostatok horčíka (modriny) a keď máte nedostatok železa, máte chudokrvnosť - zle sa prenáša kyslík do mozgu a ste unavení. Únavový syndróm je záležitosťou nedostatočné funkčnosti obličiek. Najhoršie je to, že pečeň nebolí. Keď iné orgány upozornia bolestí, pečeň nikdy. Môžu sa iba nafukovať. Ale medzitým pokazí, čo sa dá, pretože keď pečeň dobre nefungujú, tak sa zhoršuje sa metabolizmus. Plynatosť, meteorizmus, bublanie v tele, sklony k hnačkám, nechutenstvo (v pudu sebazáchovy majú nadprodukciu štiav v žalúdku, ten potom odmieta stravu), až po nedostatočné čistenie tkanív, pretože je nedostatočný krvný tlak, takže sa nečistí tkanivo. Hrozí, že lymfa, ktorá je vytláčaná z vlásočníc krvného systému do tkaniva, sa niekde zastaví, vznikne z toho lymfatický uzlík, z čoho je ďalej nádor. Glaukomické zmeny na očiach - zákaly. To je tiež od pečene. Škvrny - hovorí sa tomu starecké škvrny. Nie, to sú pečeňové škvrny. Nie sú to závislé od veku, je to závislé od stavu duše. Prečo sa to prisudzujú staršiu generáciu? Vek rodičia si mysleli, že keď dajú deťom všetko, že sa dočkajú vďačnosti, ale to je veľký omyl. Je to záležitosť trápenie sa, utrpenia, atď Slezina a pankreas. Slezina je orgán, o ktorom sa ešte pred takými 10 rokmi hovorilo, že je celkom zbytočný a keď sa nevedelo, kde sa chytiť problému s krvou, tak sa slezina vyoperovali. Lebo slezina je odstredivka na odstraňovanie práve lymfatických nečistôt, (lymfa je telová miazga, tekutina). Lymfa sa uvoľňuje z krvi a je tlačený cez svalové vlákna, nabaľuje na seba tuky, cukry, kde čo, na druhej strane sú to vlásočnice žilného systému, ktoré to do seba naberú. Nečistoty sa pretlačí cez slezinu, slezina je vytiahne a tak to v tele funguje. Keď slezina začne chátrať, dôsledky sú zreteľné, pretože z krvného riečišťa sa stala stoka. Poškodenie sleziny nastáva pocitom osamelosti. Vďaka tomu bolí kolená z vnútornej strany a cítite to pri chôdzi z kopca alebo zo schodov. Keď nás bolí kolena do kopca, sú to pečeň a žlčník. Keď sa Vám to stane a Vy viete, o čom je reč, dobre je dať si otázku: kto mi chýba, prečo sa trápim? Opäť je to otočením sa do svojho vnútra. Uvedomte si, že si zase vytváram v sebe nejaký neporiadok, ktorý je mojím produktom a vôbec mi nikto cudzí nemusel ublížiť. Všetko je našim produktom. Celé prežívanie života v srdci. Keď si vytvorím ťažký pocit ľútosti, krívd, tak je život jedno veľké sĺz údolí. Urobme si poriadok v sebe, aby sme sme sa zbavili príčin ťažkostí av týchto intenciách potom funguje naša pohoda. Nehovoriac o tom, že čo sme, to vysielame. Keď sme v pohode, táto pohoda z nás vyžaruje a také ľudí stretávame. Stretávame sa s rovnakými ľuďmi - rovný rovného si hľadá. Na tomto princípe funguje aj združovanie. Pojem starecká cukrovka - nie je pravda, to je len preto, lebo vo vyššom veku je to najčastejšie. Deti odišli, nechali nás tak. Toto nešťastie v podstate oslovuje pankreas. Pankreas sa nerozpadne z iného dôvodu ako z vnútorného nešťastia. Keď nie je tak veľmi dramatické, tak v pankreasu zostane, ale keď je nešťastie rozsiahle, vzniká z neho rakovina. To, že v tomto mieste začne chaotický výboj buniek, to už je ďalšia vec. Nikto, kto je chorý, si nezaslúži poľutovanie. Chorému máme pomoct, ale nesmieme ho ľutovať. To je to isté, ako keď sa kolega opije niekde v krčme a my budeme nad ním plakať. Nebudeme, odsúdime ho. Veľmi rýchlo. Treba sa naučiť sa pozrieť na svet triezvo. Preto hľadajme cestu k sebe, rozpúšťajte v seba vnútornej tenzie. Komu to nejde, tak sa snažte - nájdite si niekoho na komunikáciu, je potrebné zvoliť nejaký spôsob, pretože nedá sa stále ísť jedným smerom. Nadobličky. Je to najcitlivejšie orgán endokrinného systému. Vyrába 60 látok. Patrí sem všetky anti alergény. Vďaka funkčnosti nadobličiek nebudú mať deti alergiu a ani vy. Nebude vitiligo, padanie vlasov, AIDS, SARS, atď Máme v sebe všetko. Nadobličky začnú vynechávať vtedy, keď je problém so žlčníkom a pečeňou. Tým sa nabúra základná funkcia hormónov, feromónov, atď Začíname strácať náladu. Cez "poriadok" ktorý sa v nás deje prestávajú sa produkovať hormóny "zodpovedné" za našu náladu. Už len zamyslieť sa sám nad sebou je obrovský štart pre človeka, už len to chcenie: chcieť začať riešiť môj vzťah. Predsa len tým, že si nebudeme pripúšťať veci, ktoré nemôžeme zmeniť. Pripomínam Františka z Assisi, ktorý hovoril: Bože, daj mi pokojné myseľ, aby sem prijal veci, ktoré zmeniť nemôžeme. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžete. A daj mi múdrosť, aby som SOM rozlíšil jedno od druhého. Keď máte nejakú zlú myšlienku, časom na ňu zabudnete, ale už ju máte v sebe a ona s vami pracuje. Skúste ich napísať na papier, akýkoľvek negatívny problém, lebo už tým sa toho problému zriekame. Je to vaša cesta, ako začať so sebou robiť poriadok. Je to jeden z prvých krokov. Srdce. Srdcový obal. Pľúca (4. čakra). Skutočných problémov so srdcom nebýva až tak veľa. Skôr ide o jeho okolí. Perikardu - osrdcovník je spojený so stavmi úzkosti a ľudia to prenášajú na srdce. Je to o nevedomosti ao ochote čosi si priznať. Namiesto toho, aby človek, ktorý už trošku čosi vie, si povedal - aha, pichá ma pri srdiečku - to znamená - je tu akési upozornenie, že čosi mi nevychádza. Múdry človek povie: aha, tak to je asi to, že mám ísť zajtra tam a tam a mňa sa nechce a mám z toho strach. Keď si to prizná, verbalizuje to a rozbehne sa to. Perikardu nie je nebezpečný z hľadiska zdravotného, ​​skôr z hľadiska psychického a jeho vplyvu. Verbalizovaný problém prestáva byť problémom. Ale čo sa stane - ľudia začnú mať strach, čím si umocní úzkosti a potom sa problémy roztáča. V najlepšom prípade sa to pomenuje angina pectoris, príp. človek skončí na chorobnom "rozbehnutie sa" nejakého iného orgánu. Od perikardu nás tiež môže bolieť ruka, ženské bolí od perikardu tiež zboku prsia. Keď je to "nešťastné" u žien, tak v miestach, kde je dráha perikardu, sa vyrába uzliny. Tieto uzliny sa vytvorili až po strachu. Pľúca. Je to párový orgán hrubého čreva. A každý pľúcny problém je v spojitosti so strachom. Niekto si povie, no dobre, ale keď príde nejaká infekcia ...! Keď je človek v pohode, tak mu to nevadí. Všetko čaká len na našu nepripravenosť. Keď budeme v pohode, môžeme chodiť v mraze s krátkym rukávom a neochoříme. Keď mám v poriadku duši, mám funkčnú pečeň. Keď mám perfektné pečeň, mám dobrý krvný tlak. Keď mám dobrý krvný tlak, vrátane dostatku železa, tak mi dobre funguje mozog. Keď dostatočne funguje mozog, funguje aj termoregulačné centrum. Je to o tom, že človek chce so sebou niečo robiť a vie, že poriadok v duši je určujúca pre čokoľvek. Treba si uvedomiť, že je tu súvislosť s energetickými dráhami. Napr. ruka - je spojená s energetickými dráhami srdca, osrdcovníka, pľúc, tenkého a hrubého čreva - týchto 5 dráh si ruku "rozobral". Najčastejšie to býva hrubé črevo. Preto nemôžeme kývať rukou. Môžeme robiť akúkoľvek činnosť, teda keď si natiahneme ruku, je potrebné vedieť, že každý natiahnutý sval sa upraví do 48 hodín. To čo je potom, už je problém. Cez toto miesto sa hlási niektorá z energetických dráh. Keď vrzají kĺby, ide o skrátenie šliach a zmenší sa tak vôle kĺbov / ohybnosť /. Je to síce fyziologická záležitosť, ale začína to aj cez niektorý orgán, inak by sa šľachy neskrátil. Problém nesieme v sebe. Keď sa to preberie, šľachy sa uvoľnia a kĺb bude chodiť dobre. Keď sa vydierajú kĺby, svedčí to o tom, že neporiadok v tele je. Nadobličky sa starajú o klubovej mazivo. Krížová oblasť je oblasť vetru a chladu. Ukazuje, ako prechádza dráha močového mechúra. V krížovej oblasti kľučkuje, preto sa tejto oblasti hovorí vetru a chladu. Je to najvýraznejší priestor pre zvýraznenie problémov s močovým mechúrom. Pred močovým mechúrom sú obličky a to sú medziľudské vzťahy. My sa trápime s medziľudské vzťahy, napr že sa ľudia k nám zle správajú. My ich neberieme také, akí sú. V tom je problém ľudí. Etikoterapie pracuje na vytváranie vnútornej slobody človeka. Kto má vnútornú slobodu, dáva slobodu všetkým. Kto ju nemá, ostatným berie. Lakeť - je kontrolovaný hrubým črevom. Onen tenisový lakeť, o ktorom sa tak často hovorí, to je záležitosť tenkého čreva. Väčšinou sa vyrába obklady, obstreky, ale to, že medzi tým sa zhoršuje vylučovanie vápnika v tenkom čreve a prestávajú sa dostávať živiny, to už nikto nesleduje. Keby sme ovládali tieto súvislosti, tak sa nebude riešiť lakeť, ktorým sa aj tak nič nevyrieši, ale bude sa pátrať po princípe strachu, ktorý poškodzuje tenké črevo. Potom by nebolo nebezpečenstvo vzniku osteoporózy. Pri osteoporóze v podstate ide len o nabúranie tenkého čreva v spojitosti s úzkosťou. Zistíme, tak ako u rakoviny, že nikto sa do rakoviny nedostal od smiechu, že každý sa k nej protrápil. Žena, ktorá má osteoporózu, sa tiež trápi. Pri osteoporóze ide o disfunkčnosť tenkého čreva. Komu sa nehýbe zápästie, to je k vôli pľúcam. Štítna žľaza ako problém je taký zriedkavý, že to ani neuveríte. To, čo sa považuje za "štítnu žľazu", je strach. Je to akoby zhmotnení problému žalúdka, a žalúdok - to je strach. Je to asi tak - strach sa prejavuje zvieraním žalúdka a má to vplyv aj na iné orgány. Strach vám ťahá krk - ako sa píše v románoch: Otvorili sa dvere a všetkým sa strachom zovrelo hrdlo. Ekzémy = pečeň. Pri vyšetrení ekzému je zbytočné prísť s dieťaťom, lebo pôvodcom je matka. Lupienka / psoriáza / je kombináciu pečene a hrubého čreva. Je to intoxikácia organizmu cez nabúrané hrubé črevo - nečistoty idú do krvi a tie sa potom dostávajú na povrch. Horkosť v ústach. To je nadprodukcia pečeňových a žalúdočných štiav. Pálenie záhy. Rada: 2 lyžičky plnotučnej horčice zhltnúť. Horčina sa spojí s kyselinami a je vám dobre. Existujú rôzne prípravky, ale najvyššia zo všetkého je komunikácia o pocitoch. Ľudia sa medzi sebou bavia o iných ľuďoch, o veciach, o situáciách. Tzn. o ničom, nič to nevyrieši z môjho vnútra. My sa máme baviť o pocite z ľudí, o pocite z vecí ao pocitu zo situácií. Pocit je Pretavená vonkajšia realita našej duše. Keď hovoríme o pocitoch, tak v podstate dostávame zo seba von nánosy vytvorené našim nerozumným prijímaním vecí. Keď si nájdete partnera, s ktorým sa dá hovoriť o pocitoch, tak z dostávania sa z hrubých súčasných vecí sa dostaneme až k veciam, na ktoré si inak nespomeniete. Avšak tým, že sa pracuje s pocitmi, sme schopní zo seba vytiahnuť veci, o ktorých teraz chcem hovoriť. Prečo sme toľko citliví a vnímaví, že prijímame tieto veci tak, že na nás majú vplyv a pritom v podstate o nič nejde? Narodili sme sa s dostatočnou citlivosťou vo vzťahu k sebe, vzťahu k okoliu a tiež vo vzťahu okolia k nám. Keď tieto vzťahy nezvládame, tak je to preto, že naša citlivosť je vyššia, než citlivosť, s ktorou sme sa narodili. Za nárast tejto citlivosti môže niektorý z našich rodičov, ktorý sa na nás zavesil. Hovorí sa o zavesenie sa duša na duši. To je tým, že sa duša v spoločnosti nectí, nepracuje sa s ňou. Hovorí sa len všeobecne o psychike, to je ale o ničom. Múdri rodičia sa nezavěsí na svoje deti. Múdri sa síce môžem zavesiť, ale v 18 je síce s ťažkým srdcom, ale prepustí. Hlúpi rodičia visí na deťoch celý život. Tým v sebe vyrába neporiadok v duši a deťom tým dávajú za úlohu očistenie duše na zemi. Keď je na nás zavesený niektorý z našich rodičov, tak nám zo 100% berie 40% hneď zo štartu, čo je takmer polovicu sily osobnosti. Z 60% sa dá žiť. Ale keď nastane problém, prepadávajú sa, siahame do rezerv, dochádza k druhotnému rozpadu osobnosti a problémy začínajú. Neuzavreté rodičovská láska prechádza v lásku patologickú a lásku vražednú. Keď si so sebou niekoho nesiem, moja citlivosť je oveľa vyšší a ja potom vzťahy nezvládame. Práve kvôli tomu sa naplní žlčník kamením, pretože oveľa hektičtěji prežívajú veci, ktoré u iného človeka prejdú a tak nevyrába škody. K vôli tomu sa niektorí napr chlapci neženia, dievčatá sa nevydávajú, utekajú sa do alkoholu, do drog, skáču z mostu. Rodičia svoje dieťa neprepustili. Dieťa sa v určitom období života dostáva do polohy nezvládnutie života. Je jedno, či ide o žijúceho, alebo nežijúceho rodičia, väzby nekončí úmrtím. Dieťa v priebehu tehotenstva vždy poškodí matka, inak poškodené dieťa nevzniká. Všetky mozgovej obrny, disfunkcie, apod, hľadáme Ak pravú príčinu a ona sa vždy nájde, je že sa matka sa potrebuje oslobodiť. Keď sa problém nepojmenuje, celý život žije v nešťastí, pretože práve ona má poškodené dieťa. Je to nerozum ľudí, že neprepúšťa svoje deti. Môže to byť záležitosť niekoľkých generácií. Namiesto toho, aby sa pozreli na seba, tak sa otočili na svoje deti. Tieto deti už nemajú šancu nájsť si pohodového človeka, lebo si hľadajú rovnako "postihnutého", niekoho, kto si tiež nesie bremeno. Tak dochádza k degenerácii rodov. Dá sa to nazvať až prekliatím rodu. Deti majú prísť do života rodičov a odísť. Ale dieťa je často ako kompenzátor vzťahu, chlap odchádza za mladší a jeho bývalá žena dostáva rakovinu. Keď my sami nezačneme sami so sebou rozumne zaobchádzať, nezačneme si vytvárať vzťah sami k sebe, ktorý je predurčujúce k zvyšku nášho života, poriadok v nás nikto cudzí neurobí. Je potrebné si zvoliť niektorú z metód, niečo, za čím už ideme. Ide o akúsi cestu k sebapoznaniu, alebo uvoľnenie psychického napätia, aby sme sa naozaj mohli nad sebou zamyslieť a riešiť svoj život. Pocity ľútosti, krívd a strachu, ktoré si nosíme, si ľudia tiež prinášajú so sebou. Prinášame si ich z obdobia nevedomia, z nášho prenatálneho vývoja alebo z raného detstva do 9 rokov. Keby sme si tieto pocity nepriniesli, tak ich dnes neprežívam, pretože v racionálnom živote by sme ich nezískali. Situácia v živote v nás len prebúdza tieto archetypálny zážitky a my ich nevieme riešiť. Dnešné strach nie je dnešným strachom. Dnešné strach môže byť prebudený strach napr. z 5. mesiaca tehotenstva našej matky. To všetko rieši etikoterapie. Keď si človek prinesie tieto pocity a nenesie si "prisatého" rodičia, tak je všetko v poriadku. Ak si nesieme "prisatého" rodičia na chrbte ak tomu ešte pocity ľútosti, krivdy a strachu, tak nielen že nám rodič berie 40% našej podstaty, ale tieto pocity sa nám práve preto z 20tinásobí. Človek, ktorý je takto "nabúrané", jeho energetický systém funguje akurát tak na to, aby mohol zvládnuť základné životné potreby. Keď chce niekde zabrať, je to pre neho utrpenie a život sa stáva pre neho naozaj zložitým. Komunikáciou o pocitoch sa tieto veci dajú posunutý do neškodné polohy, pretože tieto veci sa dajú nájsť. Dajú sa nájsť pomerne ľahko, pretože keď teraz prežívajú nejaký strach alebo krivdu a budeme sa o tom baviť, tak nám naskočí celá šnúra týchto pocitov. Problémom je, že o pocitoch by sa nemali baviť dve ženy alebo dvaja chlapi. Žena je emocionálne vrecko, a chlap je viac racionálna. Potrebné, aby racionálne a emocionálne prvok riešili problém spolu. Zážitková sféra ženy dotvára jemnosť v racionálnom chápaní muža. Na pocit sa vytvorí dvojitý pohľad. U muža sa problém cez akýsi vonkajší pocit posunie. Medzi partnermi sa zriedka hovorí o pocitoch, lebo človek má strach, že tým odhaľuje svoje vnútro a ten druhý to zneužije. On to síce nemusí zneužiť, ale my sa bojíme. Tak to radšej zastavíme hneď v základoch. Rozhovory medzi partnermi fungujú na princípoch: najprv dávaj, potom ber. Neútočí na nikoho. Niektorý z nich začne: predstav si, dnes sem zažila takú vec. Taký divný pocit som z toho mala. Muž sa spýta: čo to bolo? Muž musí prísť s ponukou, ale ja musím vytvoriť tomu druhému pocit, že nemusí mať strach o tom hovoriť. Keď sa raz podarí rozvinúť komunikáciu o pocitoch, stáva sa z toho nekonečný príbeh a nikdy nekončí tému. Je však potrebné k tomu nájsť odvahu pustiť sa do toho. Keď sa trápime, akýmsi spôsobom veci predurčuje, programujeme si niečo a veci sa tak odvíjajú inak. Sme naprogramovaní, dochádza k stretu az toho ochorieme. Život treba brať tak, ako ide ak tomu sa dá dopracovať. Snaha, úsilie sú prvoradé. Ak toto nemáme, nemusíme sa o tom ani baviť. Literatúra: - Prednáška Jána Cindlera - Xenofón: Spomienky na Sokrata - Chopra, D.: Sedem duchovných zákonov úspechu - Porkin, R., Stroll, A.: Filozofia pre každého - Lochmanová, K.: Väzenie s kľúčom vo vnútri - Lochmanová, K.: Dvojitá tvár jenosti - Peseschkian, N.: Príbeh ako pokrm pre detskú dušu - Osho: Horčičné semienko - Striga, H. J.: Malé dejiny filozofie Zdroj: www.mojepravdy.cz
 
Reklama