Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ako sa naučiť prijať niečo s čím nesúhlasíme

 

Rozčuľujeme v dopravných zápchach, štvú nás nešikovní kolegovia a zanovití partneri ... Strácame veľa energie niečím, čo rovnako nemôžeme zmeniť. Ako sa naučiť prijať niečo, s čím nesúhlasíme?

Prijať znamená pripustiť, že niečo môže ísť inak, než sme zvyknutí, než sme si naplánovali, než by sme chceli. V Anglicku je jedna veta «shit happens» (slušne preložené: nič sa nedeje), ktorá dokonale vyjadruje zmysel prijatí: neprotivím sa tomu, čo sa stalo alebo deje, jednoducho idem ďalej. Pripomína to naše "Keď nejde o život, ide o ... nič". Je to vyjadrenie postoja "stať sa môže všetko". Opakom prijatie je odpor, negatívny vzťah k udalosti. Tento vzorec správania je viac obvyklý. Prieči sa nám všetko, čo nie je po našom.

Myslieť na cieľ

Je to paradoxné správanie - vydávame energiu na niečo, čo už nie je možné zmeniť. Ale prečo vlastne kladieme odpor? V určitom zmysle nás riadia naše minulá skúsenosť. Napríklad skôr v podobných situáciách šéf nekričal a zachoval pokoj. O to sa opiera očakávanie, že sa tak bude správať aj v budúcnosti. A keď sa realita minie s očakávaním, nevedomky sa jej sprotiviť.

Maratóncov poznajú mantru: "Bolesť je nevyhnutná, utrpenie je tvoja osobná voľba". Keď človek beží maratón, bolia ho nohy - to je nevyhnutné. Môžeš skúsiť klásť bolesti odpor, tým však svoju pozornosť zameriaš na bolesť, budeš s ňou vnútorne bojovať a vydávať na to energiu. V dôsledku toho nielen že bolesť nepoľaví, ale pridá sa k nej navyše utrpenie. Pravdepodobnosť, že maratónec nedobehne do cieľa, je v takom prípade veľká. Existuje aj druhá možnosť. Bežec prijme bolesť ako niečo daného a sústredí sa na cieľ, hľadí vpred.


  
Rôzne príbehy ukazujú, aký veľký význam má prijatie situácie v živote. Francúzsky lekár Alain Bombard si všimol podivné veci. Po lodných nešťastiach záchrancovia často nachádzali na záchranných člnoch už zosnulej stroskotancov, hoci uplynulo sotva pár dní a člny boli dobre zásobené ako vodou, tak potravinami. Bol presvedčený, že príčiny boli psychické. Ľudia nedokázali prijať svoje postavenie, nedokázali akceptovať podmienky, v ktorých sa náhle ocitli, vnútorne im kládli odpor a ich organizmus stravoval sám seba panikou a strachom.

V roku 1952 Bombard vyrazil v gumovom nafukovacom člne na cestu cez Atlantický oceán. Nemal so sebou prakticky žiadne jedlo ani vodu. "Obete legendárnych námorných katastrof, ktoré ste predčasne zahynuli, viem, že vás nezabilo mora, nezabil vás hlad ani smäd! Húpanie na vlnách pod naliehavým krikom čajok, zomreli ste strachy ... ", tvrdil Bombard. Na svojom osobnom príklade ukázal, že človek si dokáže poradiť s hladom i smädom aj so samotou oceánskych plání.

Prijatie neznamená pasivitu

Vnucuje sa myšlienka, že prijatie situácia je vlastne slabosťou, že to znamená podriadiť sa okolnostiam. To však nie je pravda. Prijať okolnosti je niečo podobné ako byť fyzikom, akceptovať skutočnú hodnotu gravitácie a na jej základe vykonávať svoje výpočty. Ak by si fyzik vybral inú hodnotu, s ktorou by sa mu ľahšie počítalo, následky by mohli byť aj tragické. A mnohé technické zariadenia by ani nevznikla.

Prijatie neznamená, že nebudeme nič robiť. Nedáme Ak sa spútať vlastným očakávaním, sme schopní uprieť pozornosť na to, čo sa deje tu a teraz a rýchlejšie pochopiť, ako využiť vzniknuté situácie k dosiahnutiu cieľa. Či ide o prežitie pri nejakom nešťastí alebo o hlúposti všedného života. Nemusíme súhlasiť s ľuďmi, myšlienkami a udalosťami, zároveň však dokážeme prijať objektívne skutočnosť takú, aká je.

Učíme sa prijať

Prijatie je vlastne návyk, ktorému sa dá naučiť. Tu je niekoľko spôsobov.

Spôsob 1. Vlastné prijatie. Zaujímavejšie je nacvičovať prijatie v situáciách, ktoré nás hnevajú. Pozorujte svoju reakciu. Ak si priznáte, že situáciu kladiete zbytočný odpor, je to prvý krok k tomu, aby ste to robiť prestali. Potom si položte otázku, aký je práve váš cieľ a ako ho môžete za týchto podmienok či okolností dosiahnuť.

Spôsob 2. Nehodnotiace pozorovanie. O ňom píše nemecký filozof Eckhart Tolle. Zmyslom je pozorovanie vlastnej mysle bez toho, že by sme ju hodnotili ako dobrú alebo zlú, jednoducho pozorujeme vlastné myšlienky, nechávame ich tak a nič s nimi nepodnikáme.

Spôsob 3. Meditácia Vipassana. Vipassaná znamená vidieť veci také, aké v skutočnosti sú. Podstatou tejto meditačné techniky je pozorovanie fyzických pocitov vlastného tela bez toho, že by sme sa ich snažili zbaviť. Najlepšie je zaoberať sa jej v rovnakom čase, asi 15-30 minút. Posaďte sa na stoličku alebo na koberček na zemi sa skríženými nohami, vzpriamte chrbát, zatvorte oči a dýchajte nosom. Prvej minúty sústreďte svoju pozornosť na to miesto tela, kadiaľ vzduch vstupuje do nosa. Pozorujte svoje pocity. Po 3-5 minútach preneste pozornosť na iné časti tela. Podľa výsledkov, ktoré získali psychológovia z kliniky v Massachusetts General Hospital, dochádza po ôsmich týždňoch tejto pravidelnej každodennej dvadsaťminútovej meditácie k fyzickým zmenám v mozgu, ktoré sú pozorovateľné magnetickou rezonanciou aj počítačovou tomografiou. Hustota mozgovej hmoty v zónach zodpovedných za stres klesá. Naopak stúpa v úsekoch zodpovedajúcich za uvedomenie a empatiu.

Spôsob 4. Vďačnosť. Založte si zvláštny zošit, kam na konci každého dňa zapíšete aspoň jednu vec, za ktorú by ste mali úprimne poďakovať. Sebe, ľuďom, s ktorými ste počas dňa prišli do styku (najmä tým, ktorí vo vás vzbudili negatívne pocity) a svetu ako celku.

Nezabúdajte na dôležitosť umenia prijať ľudí, veci, situácie a okolnosti také, aké sú. Je holým faktom, že v živote sa vždy budú objavovať situácie, ktoré sa nám nebudú pozdávať. Skúste si predstaviť, že ste v kine a pozeráte sa na nový film. Keby v ňom boli samí kladné hrdinovia, ktorých život by bol každú ďalšiu minútu len lepšie a lepšie, asi by ste sa ani nechceli dopozeral. Podobne sa musíte pozerať aj na život a jeho udalosti. Nie je koniec koncov o mnoho zaujímavejšie žiť, keď všetko nie je vždy po našom?

 
Reklama